Elachistocleis pearsei (běžné jméno: úzko tlamka kolumbijská) je druh žáby z čeledi úzko tlamkovitých (Microhylidae). Vyskytuje se na tichomořském svahu západní Kostariky, v Panamě, v karibských nížinách Kolumbie až po údolí řeky Magdalena a v severozápadní Venezuele. Elachistocleis pearsei byl do roku 2012 považován za monotypický rod Relictivomer, ale molekulární fylogeneze ukázala, že je vnořen do rodu Elachistocleis, což vedlo k obnovení názvu Elachistocleis pearsei. Elachistocleis pearsei je noční a hrabavá nížinná žába vyskytující se v nadmořských výškách pod 750 m. Její areál sahá od suchých nížinných lesů až po premontánní deštné a vlhké lesy. Rozmnožování probíhá v dočasných i stálých tůních po deštích. Pravděpodobně je lokálně ovlivněna ztrátou přirozeného prostředí.

Elachistocleis pearsei (gebräuchlicher Name: Kolumbianischer Dickfrosch) ist eine Froschart aus der Familie der Engmaulfrösche (Microhylidae). Sie kommt an der Pazifikseite des westlichen Costa Rica, in Panama, im karibischen Tiefland Kolumbiens bis in das Magdalena-Tal und im Nordwesten Venezuelas vor. Elachistocleis pearsei wurde bis 2012 als monotypische Gattung Relictivomer betrachtet, aber in der molekularen Phylogenie ist Elachistocleis pearsei innerhalb anderer Elachistocleis eingebettet, was zur Wiederbelebung des Namens Elachistocleis pearsei führte. Elachistocleis pearsei ist ein nachtaktiver und grabender Tieflandfrosch, der in Höhen von weniger als 750 m vorkommt. Sein Verbreitungsgebiet erstreckt sich von trockenen Tieflandwäldern bis zu prämontanen Regen- und Feuchtwäldern. Die Fortpflanzung findet nach den Regenfällen in temporären und permanenten Gewässern statt. Sie ist wahrscheinlich lokal von Lebensraumverlust betroffen.

Elachistocleis pearsei​​​ es una especie de anfibio anuro de la familia Microhylidae.

Elachistocleis pearsei est une espèce d'amphibiens de la famille des Microhylidae.

Elachistocleis pearsei (nome comune: rana paffuta colombiana) è una specie di rana della famiglia Microhylidae. Si trova sul versante pacifico del Costa Rica occidentale, a Panama, nelle pianure caraibiche della Colombia fino alla valle del fiume Magdalena e nel nord-ovest del Venezuela. Elachistocleis pearsei è stato considerato fino al 2012 come genere monotipico Relictivomer, ma nella filogenesi molecolare Elachistocleis pearsei è nidificato all'interno di altri Elachistocleis, portando alla resurrezione del nome Elachistocleis pearsei. Elachistocleis pearsei è una rana di pianura notturna e fossoria che si trova ad altitudini inferiori a 750 m. Il suo areale si estende dalle foreste secche di pianura alle foreste pluviali/umide premontane. La riproduzione avviene in pozze temporanee e permanenti dopo le piogge. È probabilmente influenzata localmente dalla perdita di habitat.

Relictivomer pearsei is een kikker uit de familie Microhylidae. De soort werd voor het eerst wetenschappelijk beschreven door Ismar de Souza Carvalho in 1954. Oorspronkelijk werd de wetenschappelijke naam Hypopachus pearsei gebruikt. Het is de enige soort uit het monotypische geslacht Relictivomer, de kikker is nog niet ingedeeld bij een van de onderfamilies van de Microhylidae. Relictivomer pearsei komt voor in delen van Zuid-Amerika en leeft in de landen Colombia, Panama en Venezuela.

Elachistocleis pearsei (nazwa zwyczajowa: kolumbijska żaba pękata) to gatunek żaby z rodziny wąskopyskowatych (Microhylidae). Występuje na pacyficznych zboczach zachodniej Kostaryki, w Panamie, na karaibskich nizinach Kolumbii, w dolinie rzeki Magdalena oraz w północno-zachodniej Wenezueli. Do 2012 roku uważano ją za jedynego przedstawiciela rodzaju Relictivomer, jednak badania filogenezy molekularnej wykazały, że należy do rodzaju Elachistocleis. Jest to nocna, nizinna żaba kopiąca, występująca na wysokościach do 750 m n.p.m. w lasach od suchych po wilgotne. Rozmnaża się w okresowych i stałych zbiornikach wodnych po opadach deszczu i prawdopodobnie jest lokalnie dotknięta utratą siedlisk.

Elachistocleis pearsei (nome comum: rã-gordinha-colombiana) é uma espécie de rã da família Microhylidae. É encontrada na vertente do Pacífico do oeste da Costa Rica, Panamá, planícies caribenhas da Colômbia até ao vale do rio Magdalena e no noroeste da Venezuela. Elachistocleis pearsei foi considerado até 2012 como o género monotípico Relictivomer, mas na filogenia molecular Elachistocleis pearsei está inserido dentro de outros Elachistocleis, levando à ressurreição do nome Elachistocleis pearsei. Elachistocleis pearsei é uma rã de planície noturna e fossorial que ocorre em altitudes inferiores a 750 m. A sua área de distribuição estende-se desde florestas secas de planície até florestas tropicais/húmidas pré-montanhosas. A reprodução ocorre em poças temporárias e permanentes após as chuvas. É provavelmente afetada localmente pela perda de habitat.

Elachistocleis pearsei (колумбийская толстая лягушка) — вид из семейства узкоротов (Microhylidae). Обитает на тихоокеанском склоне западной Коста-Рики, в Панаме, на карибских низменностях Колумбии, в долине реки Магдалена и на северо-западе Венесуэлы. До 2012 года считалась единственным представителем рода Relictivomer, но молекулярно-филогенетические исследования показали, что она относится к роду Elachistocleis. Это ночная роющая лягушка низменностей, встречающаяся на высотах до 750 метров в различных лесах — от сухих до влажных. Размножается в сезонных и постоянных водоемах после дождей и, вероятно, страдает от локальной потери среды обитания.

Relictivomer pearsei är en groddjursart som först beskrevs av Alexander Grant Ruthven 1914. Relictivomer pearsei ingår i släktet Relictivomer och familjen Microhylidae. IUCN kategoriserar arten globalt som livskraftig. Inga underarter finns listade i Catalogue of Life.